Rákoš (hrad)
| Rákoš | |
| Kövi, Kovi-Kameňany | |
| zrúcanina hradu | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Revúca |
| Obec | Rákoš |
| Súradnice | 48°35′26″S 20°05′41″V / 48,59056°S 20,09472°V |
| Vznik | posledná tretina 13. storočia |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
  Poloha hradu Rákoš na Slovensku
| |
 Poloha hradu Rákoš v Banskobystrickom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rákoš[1] (iné názvy: Kövi[2], Kovi-Kameňany[3]; historické názvy: Rákos, Rakoswar, Kövi (Kuy, Kwi, Kewy)[4]) je zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza severne od obce Rákoš (lokalita Zámčok[2]/Zámček[5]) v okrese Revúca (býv. Gemerská župa). Dispozíciou ide o gotický hrad.[3]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Hrad pochádza z poslednej tretiny 13. storočia. Výstavbu hradu realizoval Detrik z rodu Ákošovcov, ktorý nadväzoval na politiku Bela IV., ktorý po mongolskom vpáde do Uhorska podporoval výstavbu hradov.[4] Hrad sa v písomných prameňoch objavuje po prvý raz v roku 1318. V listine z roku 1367 sa však spomína len miesto hradu, pravdepodobne bol dlhšie nevyužívaný. V poslednej tretine 14. storočia došlo k jeho obnoveniu, majiteľmi boli Bubekovci. V roku 1470 bol daný ako záloha Zápoľskovcom, v druhej tretine 16. storočia ho získali Bubekovci späť. V dokumentoch z rokov 1558 a 1567 sa hrad spomína ako opustený, viac obnovený nebol.[4]
Zachované mená kastelánov: 1461 Tomáš zo Skerešova, 1523 Ján z Tornale.[4]
K hradnému panstvu patrili obce: Sirk, Rákoš, Turčok, Nandraž, Kameňany, Držkovce, Licince, Leváre.[4]
Opis hradu[upraviť | upraviť zdroj]
Hrad dômyselne využíval prírodnú dispozíciu, keď skalné lavice tvorili obranný prvok alebo priamo steny objektov hradu.[3] Lichobežníkový palác tvoril najvyššie miesto hradu. Na jeho severnej strane bola priekopa. Na južnú stranu paláca nadväzovalo nádvorie. Vstup do hradu bol z východnej strany. Hrad nemal studňu (kvôli skalnému podložiu)[2], ako zdroj vody slúžila do sklady vytesaná cisterna[3].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c RÁKOŠ. In: PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 250.
- ↑ a b c d SLIVKA, Michal; VALLAŠEK, Adrian. Hrady a hrádky na východnom Slovensku. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 272 s. ISBN 80-85174-42-1. S. 186 – 187.
- ↑ a b c d e TIHÁNYIOVÁ, Monika. RÁKOŠ. In: DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku : život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 369 – 370.
- ↑ RÁKOŠ. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3 R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 14 – 15.